Tulene slonie, gýčový zámok a Santa Barbara
Dnes sme sa skoro zobudili, urobili si desiatu a vyrazili o 07:30. Asi po hodine sme zastavili pri pláži v Piedras Blancas, na ktorej ležali slonie tulene a párili sa. Tuleň sloní, nazývaný aj severný tuleň sloní, je druhým najväčším tuleňom na svete. Dospelý samec meria 4-5 metrov a váži 1400-2300 kg. Samice sú oveľa menšie, merajú 2,5-4 metre a vážia 400-800 kg. Najlepšie sa majú vo vode, pretože na presun po súši musia používať predné plutvy a brucho. Tulene slonie takmer vyhynuli, ale v roku 1990 boli prijaté opatrenia na ich návrat a odvtedy na tomto mieste žije kolónia 15 000 tuleňov.
Našou ďalšou zastávkou bol Hearst Castle, zámok postavený mediálnym magnátom Williamom Hearstom, ktorý zdedil peniaze a majetok po svojich rodičoch. Vlastnil 26 denníkov, viacero časopisov a televíznych kanálov. Keď jeho mama v roku 1919 zomrela, na kopci s výhľadom začal stavať obrovský palác so 144 izbami a 36 spálňami. Nikdy ho vlastne nedokončil, lebo stále vymýšľal nové veci, tie staré nechal zbúrať a dal postaviť nanovo. Miešal viacero štýlov, napríklad bazén je v antickom štýle. Pozýval ľudí pri moci a celebrity, akými boli Winston Churchill alebo Charlie Chaplin a vyžadoval od nich len to, aby s ním obedovali. Natočili tu aj film Občan Kane od Orsona Wellesa. Hearst Castle je druhou najväčšou turistickou atrakciou v Kalifornii s 1 miliónom návštevníkov ročne. Na prvom mieste je Disneyworld – prvý na svete, ktorý založil Walt Disney v roku 1955. Pozreli sme si výstavu, ale do zámku sme nešli, stačili nám gýče v obchode so suvenírmi.
Odtiaľ sme sa vydali do Santa Barbary. Takmer po ceste sme mali Ranč Michaela Jacksona Neverland v údolí Santa Ynez Valley, ale nemali sme prečo tadiaľ ísť. Ronald Reagan mal zas svoj ranč v blízkosti Refugio State Beach. Nemáme v úmysle sa rozpisovať o domoch známych ľudí, pretože sa blížime k Los Angeles a Hollywoodu, a tam ich je viac než dosť.
V Santa Barbare sme zaparkovali na State Street, hlavnej ulici, ktorá vychádza z prístavu Stearns Wharf a tiahne sa 5 kilometrov naprieč celým centrom mesta. Kráčali sme až do prístavu Stearns Wharf, kde stojí drevené mólo z roku 1872 a na ňom niekoľko drevených budov. Táto oblasť je pekne upravená, sú tu udržiavané pláže s palmami a zeleňou okolo. Vďaka pekným piesočnatým plážam a príjemnému podnebiu je mesto obľúbenou turistickou destináciou. Podnebie je podobné tomu v Stredozemnom mori a na prilákanie turistov Santa Barbaru opisujú ako „Americkú riviéru“.
Španielski misionári a vojaci sa v roku 1782 usadili v Santa Barbare a vybudovali vojenské stanovisko „El Presidio“, ktoré malo brániť územie pred inými koloniálnymi mocnosťami, akými sú Anglicko a Rusko. Misionári mali za úlohu konvertovať pôvodné indiánske obyvateľstvo na kresťanstvo. V polovici 19. storočia prichádzalo do mesta v dôsledku zlatej horúčky stále viac ľudí. Mesto sa stalo ešte prístupnejším, keď v roku 1901 dobudovali železnicu zo San Francisca do Los Angeles. Dnes tu žije asi 92 000 ľudí. V roku 1925 postihlo Santa Barbaru zemetrasenie a väčšinu mesta prebudovali v španielskom koloniálnom štýle, pre ktorý sú typické nízke domy s bielou fasádou a červenými strechami.
Zrazu prišiel čas na obed a my sme si chceli dať len niečo malé a rýchle. Vyzeralo to tak, že väčšina reštaurácií ponúka iba „fine dining“, teda luxusnejšie stolovanie. Nakoniec sme našli anglický pub, kde sme si objednali clam chowder a fish & chips. Clam chowder je krémová polievka s mušľami a zeleninou (väčšinou iba zemiakmi a cibuľou). Polievka pochádza z východného pobrežia USA, ale dnes ju dostanete v celej krajine. Tradične sa podávala v piatok, kedy katolíci nejedia mäso. Polievka sa dá pripraviť na rôzne spôsoby, ako biela krémová alebo červená. Biela je najobľúbenejšia a má svoj pôvod v Novom Anglicku, kam prví prisťahovalci z Európy prišli v 18. storočí. Červená polievka s paradajkami je obľúbená na Rhode Islande a Manhattane.
V špičke sme dorazili do Ventury, asi 100 km od Los Angeles. Tu je sídlo spoločnosti Patagonia, výrobcu športového oblečenia. GPS-ka nás zmiatla, poslala nás na US-101, odkiaľ sme sa po ceste 23 dostali cez hory naspäť k pobrežiu a naspäť na Hwy 1, kde sme hľadali kemp. Nevyzerá, že by štátnym parkom (kempingom) záležalo na tom, aby mali ľudia kde prespať 😊 Nakoniec sme skončili zase vo Venture, ubytovali sme sa v kempe McGrath State Beach and Campground a postavili si stan v strede veľkého pľacu, na ktorom bol piesok, neboli tam stromy a vyzeralo to tam ako v púšti. Nebolo to veľmi útulné, ale chceli sme tam len prespať a bližšie k Los Angeles sme nevedeli nájsť žiadny kemp. Dnes sme najazdili takmer 500 kilometrov, čo nám trvalo asi 7 hodín. Trvalo nám to celý deň, ale šak sme toho veľa videli.
