Bajkalské jazero – najkrajšie jazero na svete
Podľa tabule bolo do Irkutska ešte 387 kilometrov. Vyrazili sme o 8-ej hodine a o 17-tej sme prechádzali Irkutskom. Nezastavili sme, len sme sa trochu zorientovali v meste a pokračovali smer Bajkalské jazero. Irkutsk je v novom časovom pásme a hodinky sme si museli nastaviť o 1 hodinu dopredu. Že vraj boli plány na zlúčenie Irkutska s Krasnojarskom, ale nakoniec z toho zišlo. V Irkutsku na nás trúbilo jedno auto a keď sme sa pozreli, čo sa deje, videli sme, že má volant na pravej strane. Takéto autá sa vo veľkom dovážajú z Japonska, lebo sú lacnejšie. V Rusku sa však jazdí po pravej strane, takže veľmi praktické to nie je. Čím ďalej na východ ideme, tým viac ich vidíme. No a v tomto aute sedel chlap a šoféroval so synom na kolenách.
Prešli sme okolo parníka Angara, ktorý dnes slúži ako múzeum. Tento ľadoborec postavili v roku 1899 v Newcastli a pred dokončením železnice prepravoval cestujúcich cez Bajkalské jazero. Vlak predtým prepravovali na lodi Bajkal, ktorú tiež postavili v Newcastli. Angara je aj rieka, jedna z najväčších v Rusku a jediná rieka, ktorá vyteká z Bajkalského jazera. My sme išli popri Angare z Irkutska až k Bajkalskému jazeru.
Našou prvou zastávkou pri Bajkalskom jazere bola Listvjanka. Cesta do Listvjanky bola veľmi dobrá, aj keď veľmi vlnitá a aj premávka bola dosť hustá. Ako sme sa blížili k Bajkalu, zrazu sa veľmi ochladilo, oproti Irkutsku určite aj o 10 stupňov. Je to normálne, pretože teplota v Bajkalskom jazere ani v lete nedosahuje viac ako 5 stupňov a sever jazera môže byť pokrytý ľadom aj v lete.
Listvjanka je turistická dedinka s množstvom hotelov, obchodov, suvenírov, kaviarní, reštaurácií, jednoducho turistické centrum. Prešli sme sa dedinou a zistili, čo tam je. Potom sme sledovali značku camping a dostali sme sa k Derevenke. Majiteľ Andrej nám vedel ponúknuť chatku so sprchou a toaletou vo svojom areáli, alebo sme mohli stanovať mimo neho. Nakoniec ale povedal, že môžeme stáť aj u neho. Mohli sme si zjesť vlastné jedlo v spoločenskej miestnosti v hlavnej chate a on nám mohol pripraviť čaj alebo kávu. Záchody a sprchu sme tiež mohli využiť. Ponúkol nám „vadičku“, teda malú vodku. Podľa miestnej tradície treba prstenník ponoriť do vodky a trikrát sa dotknúť stola – pre bajkalského boha. Vodka sa volala Omulevka podľa ryby omul. S Andrejom sme sa dali do reči, veľmi ho zaujímalo odkiaľ sme a prediskutovali sme všetky možné témy. Dostal od nás brožúru o Bergene a keďže mal internet, vyhľadal Hardanger a Geir mu ukázal Øystese 😊 Veľa rozprával o rybačke, tak sme mu povedali, že veľa ľudí cestuje do Nórska na rybačku. Chcel vedieť, koľko stojí v Nórsku ubytovanie rovnakého typu, aké ponúka on, a zhodli sme sa, že na oboch miestach stojí rovnako. Z toho nám vyšlo, že ubytovanie v Listvjanke je veľmi drahé. Bolo už neskoro a pred spaním sme sa mohli umyť v banji. Mal pec, v ktorej zohrieval vodu a z nej potom saunu. V sprche bola klasická hadica. Nesťažovali sme sa, sprcha po viac ako týždni nám dobre padla 😊
Bajkalské jazero je perlou Sibíri. Podľa niekoho najkrajšie jazero na svete. Je 600 kilometrov dlhé, 79 kilometrov široké a 1 637 metrov hlboké, na základe čoho ho možno považovať za najhlbšie jazero na svete (pod hladinou jazera leží ešte 7 km sedimentov). Jazero obsahuje 20 % svetových zásob povrchovej sladkej vody. Vlieva sa doňho viac než 300 riek a potokov a vyteká z neho len jediná rieka a tou je Angara. Naplnenie Bajkalského jazera by všetkým riekam na svete trvalo jeden rok. Rozlohou je také veľké ako Belgicko (31 500 km2) a dĺžka pobrežia je 2 000 kilometrov. Je aj najstarším jazerom na svete (25-30 mil. rokov). Je v ňom 26 ostrovov a najväčším je Olchon. Voda je kryštáľovo čistá a dá sa piť rovno z jazera. Teda okrem miest ako Bajkalsk, kde celuzózka vypúšťa do jazera chemikálie a tým ho znečisťuje. Bajkalské jazero sa administratívne delí na Burjatskú republiku (na severe a východe, centrom je Ulan-Ude) a Irkutskú oblasť (na západe a juhu, centrom je Irkutsk). Čo sa týka jazyka a náboženstva, tieto sú rozšírené: ruština / pravoslávne kresťanstvo, burjatčina / budhizmus a evenkovčina / šamanizmus. Bajkalské jazero je od roku 1996 na zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO.
