Skip to content

Jedna z najväčších priehrad na svete

Dnes je na programe Samara. Nemali sme mapu, tak sme sa zaradili do najdlhšieho radu áut v zápche a dúfali, že nás zavedie do mesta. A tak aj bolo 😊 Samara je obrovské mesto. Má 1,1 mil. obyvateľov a spolu s Toljatti a Syzranom až 3 milióny.

  

  

S počasím nám to dnes vyšlo, bolo krásne. Zaparkovali sme na Námestí revolúcie s Leninom v strede. Po niekoľkých dňoch bez internetu sme si potrebovali skontrolovať rôzne veci. Bolo ťažké nájsť čo len jednu kaviareň na celej pešej ulici. Mali sme trochu smolu aj pri výbere reštaurácie. Boli sme v predraženej talianskej reštaurácii, kde nám priniesli jednu malú fľašu vody napoly (v tom teple by sme sa radi napili aj viac). Ani jedlo nebolo dobré a odchádzali sme nenajedení. Asi sa naozaj musíme stravovať v ruských reštauráciách s poriadnym jedlom 😊 Potom sme išli k peknej promenáde pri Volge. Keby sme vedeli, že tam bude veľa reštaurácií a kaviarní, radšej by sme sa najedli tam. Ľudia ležali na piesočnatej pláži, opaľovali a kúpali sa. Pri rieke je pivovar Žiguli, kde robia miestne pivo. Žiguľovskoje vyrábajú od roku 1881 a v 80. rokoch tvorilo 80 % sovietskej výroby piva. Samara a St. Louis v USA sú partnerské mestá, a to nielen kvôli pivu (v USA vyrábajú Budweiser), ale kvôli Volge a Mississippi.

  

  

  

  

Samara vznikla ako pevnosť v roku 1586 na mieste, kde sa stretávajú rieky Volga a Samara. Pozdĺž Volgy vybudovali veľké elektrárne a najväčšie z nich sú práve v okolí Samary, Volgogradu a Saratova. Kujbyševská priehrada v Samare sa rozprestiera od Samary až po Kazaň a radí sa tak k jedným z najväčších umelých jazier na svete. V tejto oblasti sú tiež bohaté zdroje ropy, ktorá smeruje do Európy.

Samara sa od roku 1935 do roku 1991 volala Kujbyšev na počesť Stalinovho blízkeho spolupracovníka Valeriána Kujbyševa. Do roku 1991 bola uzatvoreným mestom pre cudzincov hlavne kvôli leteckému priemyslu. Počas studenej vojny tam vyrábali vojenskú techniku, napríklad ”lietajúci tank” IL-2 alebo nosnú raketu Vostok, ktorú sme videli v múzeu v Petrohrade. Samara bola rezervným hlavným mestom počas druhej svetovej vojny v prípade, že by Moskva padla do rúk Nemcov. Pre Stalina dokonca postavili bunker s 9 poschodiami pod zemou.

Mesto je známe aj vďaka uvedeniu Šostakovičovej Siedmej symfónie („Leningradskej“) v Opere v roku 1942, ktorá sa potom hrala po celom svete. Dmitrij Šostakovič býval v Samare.

Keďže Fridtjof Nansen bol Nór, musíme spomenúť, že pomáhal pri hladomore, ktorý v roku 1921 vypukol v Samare a v celom Povolží. Tento hladomor bol dôsledkom ruskej občianskej vojny, sucha a zlej úrody. Nansen pracoval pre Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Spoločnosť národov. Ešte aj dnes je v Rusku hrdinom a dokonca o ňom nájdete výstavy v múzeách na Sibíri.

  

  

  

  

V podvečer sme sa vydali ďalej. Mali sme pred sebou ešte 160 km. Prešli sme okolo Togliatti (čítaj Toliatti), kde vyrábajú Ladu (VAZ, Volžský automobilový závod, je najväčšou ruskou automobilkou). VAZ spolupracuje s Fiatom, General Motors a Renault-Nissan a viac ako 100 000 ľudí je tu zamestnaných v automobilovom priemysle. Mesto Togliatti sa pôvodne volalo Stavropol, ale na počesť predsedu komunistickej strany Talianska Palmira Togliattiho názov mesta v roku 1964 zmenili na Togliatti. Pôvodné mesto muselo ustúpiť výstavbe priehrady a tak ho premiestnili. Dnes tu žije okolo 720 000 ľudí.

Mysleli sme si, že sme prešli po moste ponad Volgu, ale ono to bola plavebná komora na Kujbyševskej priehrade. Naplánovali sme si kemping v národnom parku Samarská Lúka. Páčilo sa nám tam, tak sme sa zastavili v malom obchode a na večeru sme si kúpili párky, cibuľu a hrášok. Zrazu sme sa ocitli pred zatvorenou závorou a strážcovia nás nechceli pustiť ďalej. Nevieme presne, prečo to tak bolo, ale autá jazdili hore dole. Tak sme sa teda otočili a išli naspäť, začalo sa stmievať a na ceste bolo ešte stále veľa áut. Nenašli sme bezpečné miesto na kempovanie a tak sme odišli z národného parku. Nenašli sme práve najromantickejšie miesto na kempovanie, ale už bolo tak neskoro, že sme jednoducho museli zastaviť a rozložiť stan v poli pri diaľnici.