Skip to content

Niagarské vodopády

  

Niagarské vodopády je spoločný názov pre tri vodopády: American Falls a Bridal Veil Falls na americkej strane a Horseshoe Falls na kanadskej strane. Spolu majú najväčší prietok zo všetkých vodopádov na svete, 5 720 m3/s, čo je šesťkrát viac ako Viktóriine vodopády. Ale v lete, kedy elektrárne vodu z vodopádov regulujú, je prietok 2 832 m3/s, a v noci ešte menej. Americké vodopády sú široké 323 metrov a vysoké 21 metrov, zatiaľ čo tie kanadské majú šírku 792 metrov, výšku 52 metrov a preteká nimi 94 % vody v Niagarských vodopádoch. Dole pri vodopádoch Horseshoe Falls je ešte stále vidno hromadu kameňov po zosuve pôdy v roku 1954. Vodopády sú vystavené silnej erózii (0,6 – 3 metre za rok), ktorá ich posúva smerom k Erijskému jazeru, ktorého priemerná hĺbka je 10 metrov a ktoré skôr či neskôr vyschne (dno vodopádov leží nižšie ako dno Erijského jazera). Rieka Niagara meria 56 kilometrov a privádza vodu do vodopádov zo štyroch Veľkých jazier (Erijského, Hurónskeho,  Michiganského a Horného jazera) do Ontárijského jazera, a odtiaľ cez rieku St. Lawrence do Atlantického oceánu. Štátny park Niagara Falls bol založený v roku 1885 a je tak prvým štátnym parkom v Spojených štátoch.

Hranica medzi Kanadou a USA prechádza cez vodopády. Najlepší výhľad na vodopády je vraj z Kanady, ale my sme boli iba na americkej strane (colník v Seattli nás na smrť vyplašil, že nás budú sledovať a znova nás do USA nepustia, ak by sme prekročili kanadskú hranicu) ☹

Našu prehliadku sme začali na vyhliadke Prospect Point a po moste sme sa dostali na Kozí ostrov (Goat Island) pomenovaný po koze, ktorá prežila útok vlkov z pevniny. Cestou k vodopádu sme videli sochu Nikolu Teslu, dar bývalej Juhoslávie štátu New York k 120. výročiu jeho narodenia a zároveň 200. výročiu nezávislosti Ameriky. On ako prvý v roku 1896 využil elektrickú energiu z Niagarských vodopádov.

  

  

  

  

Z Niagary sme sa presunuli do Buffala, druhého najväčšieho mesta v New Yorku s 292 000 obyvateľmi. Po otvorení Erijského kanála v roku 1825 sa z neho stalo lodné, železničné a priemyselné centrum. V meste sme nemali žiadne plány, ale po zaparkovaní pri galérii Albright-Knox Art Gallery sme zistili, že tam majú zaujímavé výstavy, a tak sme sa tam išli pozrieť. Historické výstavy o slávnom Indiánovi z kmeňa Seneca a o prisťahovalcoch boli zaujímavé. Prisťahovali sa tam hlavne Íri a Poliaci, ale aj Afroameričania z južných štátov. Na výstave „Made in Buffalo“ boli vystavené veci, ktoré sa v meste vyrobili, ako napríklad pivo Becks.

Ďalej sme sa vybrali na východ po ceste 90, platenej ceste, ktorá bola omnoho horšia ako väčšina ciest, po ktorých sme doteraz išli. Nepáčilo sa nám tam, tak sme z nej zišli na menej frekventovanú a tichšiu cestu č. 20 (ktorou sme išli aj včera). Nocľah sme si našli pri meste Canandaigua. Trochu pršalo, ale boli to skôr prehánky. Postavili sme stan a pokecali s majiteľmi kempu. Boli veľmi milí a odporučili nám výlet k jazeru Canandaigua, jednému z 11 jazier pod spoločným názvom Finger Lakes.

Dnes sme vyskúšali nový fastfood, Tom Wahl´s, ktorý ponúka hamburgery a hotdogy už od roku 1955. Na Wahlburger s grilovanou šunkou a majonézovou omáčkou sme sa nemohli sťažovať 😊