Skip to content

O chvíľu sme v Ázii

 

Ural je jedným z najstarších pohorí na svete a vznikol po zrážke kontinentov pred viac ako 300 miliónmi rokov. Tiahne sa 2 100 km od Severného ľadového oceána na severe až po Kazachstan na juhu a tvorí hranicu medzi západným Ruskom a Sibírou, ale aj medzi Európou a Áziou. Od Slovenska je vzdialená asi 4 000 km. Ural je tiež rieka. Pramení v pohorí Ural, vlieva sa do Kaspického mora a tvorí časť prirodzenej hranice medzi Európou a Áziou.

Ural je nízke pohorie s veľkými plošinami a jeho najvyššou horou je Narodnaja (1 895 mnm). Ural je však veľmi bohatý na minerály, ropu a kovy, ktoré tvoria kostru ruskej ekonomiky už od vlády Petra I. v 18. storočí, kedy sa začal rozvíjať banský priemysel. Meď a železo z Uralu sa použilo napríklad pri stavbe Sochy slobody v New Yorku a strechy parlamentu v Londýne (House of Parliament). V 30. rokoch 20. storočia vznikli jedny z najväčších oceliarskych a priemyselných komplexov na svete (Uralmaš a Magnitogorsk). Aby sa nepriatelia nedostali k strategickým podnikom počas druhej svetovej vojny, ich bolo viac ako 700 premiestnených zo západného Ruska za Ural. Vyrábal sa tu napríklad kalašnikov (Iževsk), tanky T-34 (Nižný Tagil) alebo raketomety Kaťuša (Čeľabinsk). Na Urale vzniklo aj viacero miest, napríklad Jekaterinburg a Perm, a väčšina z nich bola kvôli tažkému (vojenskému, jadrovému a biochemickému) priemyslu uzavretá pre cudzincov až do rozpadu Sovietskeho zväzu.

  

  

  

Smerujeme na severovýchod do Permu. Permský región má takú veľkú rozlohu ako celé Francúzsko! Ruské mestá sú celkom veľké a dlhé, v Perme žije viac ako 1 milión ľudí a mesto je roztiahnuté na 65 kilometroch. Rovnako ako v mnohých iných ruských mestách, aj tu je všade veľa áut a zápchy celý deň. Komsomolský prospekt je dlhočizný bulvár, ktorý sa tiahne celým mestom a vedie k rieke Kama. Kama je veľká rieka, ktorá sa pri Kazani vlieva do Volgy. Perm založil v roku 1723 Peter Veľký v rámci industrializácie Uralu. Vyskytujú sa tu ložiská medi a soli. Perm bol kvôli vojenskému priemyslu (ťažký priemysel a vývoj lietadiel) dlho uzavretým mestom pre návštevníkov.

Perm sa v rokoch 1940-1957 volal Molotov, podľa sovietskeho politika Viačeslava Molotova. Ako predseda vlády podpísal v roku 1939 Pakt o neútočení medzi ZSSR a Nemeckom (Pakt Ribbentrop-Molotov), ktorý stratil zmysel v roku 1941, keď Nemecko napadlo Sovietsky zväz. Jeho meno sa najčastejšie spája s Molotovovým koktailom, zápaľnou fľašou, ktorá sa pri zásahu cieľa rozbije a zapáli. Táto zbraň dostala svoje meno počas Zimnej vojny v rokoch 1939-1940, keď Molotov tvrdil, že sovietske lietadlá zhadzovali dodávky potravín pre obyvateľov Fínska, pričom v skutočnosti bombardovali Helsinki.

V Perme sme boli len jedno popoludnie, poprechádzali sme sa po meste, pozreli sa k rieke a naobedovali sa. Perm je vraj divadelná mekka v Rusku na úrovni Moskvy a Petrohradu a kvalita divadiel je tam vysoká. Bola nedeľa popoludní a v meste kľud. Pôvodne sme si chceli pozrieť Gulag Perm 36, dnes múzeum, ale v minulosti pracovný tábor a väzenie pre „obzvlášť nebezpečných nepriateľov štátu“ zriadený za Stalinových čias. Ale v pondelok bolo zatvorené a nechcelo sa nám kvôli tomu zabiť dva dni, tak sme sa pohli ďalej.

  

  

  

  

  

  

Hneď za mestom sme zavtrdli v zápche. Hýbali sme sa 10 minút a zasa nová zápcha. Vôbec sa to nehýbalo, po 4 hodinách sme sa pohli o 70 km. Bola nedeľa večer a všade veľa áut a kamiónov. Kamióny majú zákaz jazdy v nedeľu, a preto parkovali pri ceste a vyčkávali do polnoci. Zrazu sa všetci pohli a všetká doprava sa zastavila. Okrem toho sme vstúpili do nového časového pásma a hodinky sme si nastavili o dve hodiny dopredu, čím sme stratili dve hodiny. Vonku bolo svetlo až do polnoci, všade veľa áut a my sme nevedeli nájsť miesto na spanie. Raz sme odbočili z cesty, ale nič sme nenašli, tak sme sa opäť zaradili do radu v zápche. O druhej hodine v noci sme konečne zastali na stráženom parkovisku v spoločnosti vodičov kamiónov. Aspoň sme boli v bezpečí.