Skip to content

Tunkinský národný park

Zobudili sme sa neďaleko od Aršanu, malej horskej dedinky a obľúbeného miesta Rusov. Aršan znamená prameň po buriatsky a je známy práve pre horúce pramene a kúpele. Nachádza sa tu tiež sanatórium a ľudia sa sem chodia nadýchať čerstvého vzduchu a nabrať si vodu z rieky, ktorá vraj má liečivé účinky. Išli sme na prechádzku popri rieke Kyngyrga k prvému z 12 vodopádov. Cestou sme si kúpili prázdnu fľašu a tiež sme si nabrali túto zázračnú vodu 😊 Aršan je turistické miesto a okrem kúpeľov je veľmi obľúbený aj splav na kajakoch, lezenie po skalách a horská turistika. Všade predávajú suveníry. Všade sú kaviarne a reštaurácie, takže nebol problém sa najesť. Najedli sme sa v jedálni, kde sme si objednali pozy (mongolské pelmene) a čebureky (langoše plnené mäsom a syrom, tentokrát aj s cesnakom).

  

  

  

  

  

  

  

  

Aršan leží v Tunkinskom údolí, nazývanom tiež „údolím 100 prameňov“. Toto údolie sa tiahne 200 km od Bajkalského jazera až po Mongolsko a leží medzi pohorím Sajany na severe a pohorím Chamar-Daban na juhu. Sajany sú súčasťou systému, ktorý sa rozprestiera od Altaja na západe po Ochotské more na východe. Vrcholy hôr sú tu vysoké 2 000 až 3 000 metrov a pripomínajú Vysoké Tatry. Rieka Jenisej, ktorú sme videli v Krasnojarsku, pramení práve v pohorí Sajany. Tunkinským údolím preteká rieka Irkut. V údolí žijú ázijské divoké psy, snežné leopardy a bobry.

  

  

  

  

  

  

  

  

Z tohto krásneho údolia sme sa vybrali do južnej časti Bajkalského jazera. Cesta vyzerala inak, ako sme si predstavovali, bolo tam veľa kopcov, les po oboch stranách cesty a žiadny výhľad na Bajkalské jazero. Medzi touto stranou Bajkalského jazera a západnou stranou, kde je Olchon, je veľmi veľký rozdiel. Tu je všetko zelené a rastie, zatiaľ čo na Olchone je všetko suché a na väčšine ostrova nič nerastie. Už sme zaparkovali na noc, ale zrazu sme si to rozmysleli a išli sme ešte kúsok ďalej. Prešli sme cez malú dedinu Novosnežnaja, kde ústi rieka Snežnaja do Bajkalského jazera. Kývala nám teta s kozou. Odtiaľ to bol len kúsok do Tanchoja, kde sme zaparkovali na brehu Bajkalského jazera. Bolo tam neskutočne pekne, stanovali tam ešte nejakí ľudia. Okolo prešlo dosť veľa vlakov, ale o tom až zajtra.