Doma u Lenina

Včera sme sa sťažovali na predražený hotel. Ale na raňajky sme sa nemohli sťažovať. Vopred bolo rozhodnuté, čo budeme jesť. Cítili sme sa ako v luxusnej reštaurácii. Čašníčka priniesla najprv jogurt, potom kašu z ovsených vločiek, ananásový džús, dva plátky šunky, chlieb, maslo, volské oko a kávu. Bolo to chutné a akurát dosť.

Hlavnou atrakciou v Uljanovsku je pravdepodobne Lenin Memorial Centre, veľký múzejný komplex s obrovskou výstavou o Leninovi. Tam bolo všetko od Leninovho detstva, cez boľševickú revolúciu a jeho pôsobenie pri moci ako vodca národa, až po Stalina a druhú svetovú vojnu. Múzeum bolo obrovské s množstvom predmetov, text bol iba v ruštine a nejaké informácie v angličtine. Výstava informovala aj o hlavách štátov, ktoré navštívili Uljanovsk, od Petra Veľkého, Kataríny Veľkej, Alexandra I. až po súčasného prezidenta Medvedeva (2009), Putina (2002) a bývalého prezidenta Československa Husáka (1982). Mali vystavené aj Leninove knihy preložené do cudzích jazykov. Asi 10 ich bolo preložených do nórčiny, ale nevideli sme žiadnu v slovenčine.

Súčasťou múzea sú aj pôvodné domy, v ktorých žila rodina Uljanovcov, teda Leninova rodina. Vladimír Iľjič Uljanov si zmenil meno na Lenin podľa rieky Lena a prestal používať svoje priezvisko Uljanov. Po jeho smrti v roku 1924 premenovali Simbirsk na Uljanovsk. Kúpili sme si lístok do bytu Uljanovcov (stál 50 R, ale keď zistili, že sme cudzinci, tak zrazu stál 200 R). Tety v múzeu boli úplne zhrozené, že sme nemali sprievodkyňu, hneď jednu našli a prehliadka v ruštine sa mohla začať 😊 Sprievodkyňa bola milá a veľmi aktívna, pustila nás dokonca aj k pôvodnému nábytku ohradeného povrazom, kam návštevníkov nepúšťajú. Navrhla nám tiež, aby sme si sadli na stoličky za stôl a za klavír, ktorý kedysi vlastnili Uljanovci, a odfotili sa 😊

Celý deň pršalo, hrmelo a blýskalo sa, takže byť vnútri v múzeu bolo celkom ok, ale stanovať v lejaku sa nám nechcelo. V kaviarni sme si rezervovali dve noci v Kazani. Cesta z Uljanovska do Kazane nám trvala takmer tri hodiny. Príroda tam vyzerá ako v Škótsku. Museli sme sa spýtať na cestu v Uljanovsku aj v Kazani. Jeden milý ujo nám nakreslil cestu na papier a potom sme museli poprosiť taxikára, aby nám pomohol nájsť hotel. V Kazani sme bývali v malom útulnom hoteli (Hotel Hills) s ochotným personálom a parkoviskom na dvore. Izba bola malá, ale to nám nevadilo, auto sme videli z okna.

Tatársko

Dostávame sa do novej republiky, Tatárskej alebo jednoducho Tatárska. Je to jedna z najvyspelejších častí Ruskej federácie, majú tu petrochemický, strojársky, automobilový a letecký priemysel. Tatársko je kultúrnym a náboženským mostom medzi Európou a Áziou. Žije tu 3,5 milióna ľudí: väčšinu tvoria Tatári, potomkovia Turkov z Džingischánových čias a povolžškých Bulharov (pôvodne Bulharov z Balkánu), nasledujú Rusi, Čuvaši, Mordvínci a iné etniká. Tatári sú moslimovia a najrozšírenejšim náboženstvom je islam (52 %), Rusi sú pravoslávni veriaci (39 %) a zvyšok tvoria katolíci, protestanti a iné náboženstvá. Tatárska vlajka reprezentuje všetkých obyvateľov: zelená predstavuje moslimské tatárske obyvateľstvo, červená pravoslávnych Rusov a biela znamená mier. V roku 2020 ubehlo sto rokov od vyhlásenia Tatárskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky.

Zajtra si plánujeme pozrieť Kazaň a napíšeme vám viac o tomto zaujímavom meste.