· 36 492 kilometrov · 194 dní · 580 hodín za volantom · 3500 litrov nafty
· Tri najväčšie krajiny sveta
· Krajina s najväčším počtom časových pásiem na celom svete
· Štvrté najväčšie mesto na svete a najväčšie v Európe
· Najdlhšia rieka v Európe
· 20 % sladkej vody na zemi
· Najväčšia Leninova hlava na svete
· Najväčšia mačkovitá šelma na svete
· Jedno z najsuchších miest na planéte
· Najväčšia koncentrácia ropných vrtov na svete
· Štvrtá najdlhšia rieka na svete a najdlhšia rieka Spojených štátov
· Najväčší prietok vody na svete
· Najdlhší visutý most na svete v rokoch 1964-1981
· Najsevernejšie hlavné mesto sveta
„O dvadsať rokov budete viac sklamaní tým, čo ste neurobili, než tým, čo ste urobili. Takže odviažte laná. Vyplávajte z bezpečného prístavu. Zachyťte vietor do plachiet. Bádajte. Snívajte. Objavujte.” – Mark Twain
Ako sa to celé začalo?
Geir raz natrafil na článok o expedícii cez Rusko v časopise Land Rover Owner a odvtedy nevedel pokojne spávať. Postupne sme sa touto myšlienkou začali seriózne zaoberať a zisťovať si podrobnosti. Kde bude cieľ našej cesty? Ktorú trasu si vyberieme? Akým autom pôjdeme? Kde budeme bývať? Čo s robotou? Čo s bytom? Po zodpovedaní týchto otázok sme sa zamerali na riešenie konkrétnejších vecí ako víza, poistenie, povolenia pre auto, preprava auta cez oceán, očkovanie, ale aj praktických vecí ako prestavba auta. Tieto prípravy nám trvali celé mesiace a na detailné plánovanie trasy nám veľmi čas nezostával. Trasu sme mali vytýčenú Bergen-Vladivostok a aj keď sme mali akú-takú predstavu o tom, čo chceme vidieť, program sme tvorili až za pochodu.
Vedeli sme, že chceme fotiť a natáčať videá, ale v tom období sme nemali potrebu sa o naše zážitky deliť na sociálnych sieťach v tom momente, ako sa stali. Sociálne siete síce už vtedy existovali, neboli ani zďaleka tak rozšírené ako dnes. Smartfóny neboli ešte také bežné a lacné na používanie ako dnes. Google mapy boli ešte v plienkach, neukazovali na základe pozície najbližšie historické pamiatky, reštaurácie a ubytovanie. Mali sme so sebou papierovú mapu a bedekre, v Rusku sme dokonca nemali ani GPS, orientovali sme sa podľa slnka, riek a kostolných veží. Ešteže máme nejaké skúsenosti a aký-taký zmysel pre orientáciu. Ubytovanie sme si hľadali v bedekroch, občas na internete alebo len tak sme niečo zbadali a ubytovali sa, ak sme práve nekempovali. Aj keď sme veľa fotili, niektoré zážitky, ako stretnutia s miestnymi ľuďmi, máme uložené iba v našej pamäti. Zažívali a užívali sme si ich v reálnom čase. V aute sme presedeli dlhé hodiny, míňali sme veľké vzdialenosti a často vládlo úplné ticho. Toto bol náš spôsob spracovávania zážitkov, čas pre seba samého, taký balzam na dušu. Byť spolu nepretržite 24 hodín počas takmer 200 dní nie je sranda 🙂
Dnes, po 10 rokoch, ešte stále veľa našich priateľov a známych nevie, čo sme vlastne zažili na tejto expedícii. Preto vám chceme prinášať správy z našej cesty deň po dni. Oslávte s nami 10. výročie našej expedície a sledujte nás na našej stránke, instagrame alebo facebooku.